Na snímke zaznamenanej vďaka spolupráci ThunderKAT na rádioteleskope MeerKAT je možné vidieť jasnú štruktúru jadra a lalokov v Africkej hmlovine. Tieto štruktúry sú výsledkom aktivity neutrónovej hviezdy Circinus X-1, ktorá emituje intenzívne röntgenové žiarenie. Na snímke je taktiež viditeľná nová bublina, ktorá uniká z prstencového otvoru v hornej časti hmloviny. Táto nová bublina a prstencová štruktúra naspodku naznačujú existenciu predchádzajúcich výtryskov. Tieto výtrysky sú mimoriadne zaujímavé, pretože poskytujú pohľad na dynamické procesy spojené s mladými neutrónovými hviezdami.

Objav výtryskov v Africkej hmlovine je dôležitý z viacerých dôvodov. Po prvé, nám ukazuje, že neutrónové hviezdy môžu produkovať výtrysky oveľa skôr a silnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Toto poznanie mení naše chápanie procesov, ktoré prebiehajú po explózii supernovy. Po druhé, analýza týchto výtryskov nám umožňuje lepšie porozumieť tomu, ako neutrónové hviezdy interagujú so svojím okolím, a akým spôsobom ovplyvňujú svoj kozmický kontext. Výsledky tohto výskumu môžu viesť k novým hypotézam o vzniku a evolúcii mikrokvazarov a iných podobných objektov.

Záber Africkej hmloviny vznikol vďaka pokročilým technológiám rádioteleskopu MeerKAT, ktorý je umiestnený v Južnej Afrike. Tento teleskop je súčasťou rozsiahlej vedeckej spolupráce známej ako ThunderKAT. Pomocou MeerKAT-u vedci dokážu sledovať jemné detaily štruktúr, ktoré by inak zostali skryté. Vďaka vysokej citlivosti a rozlíšeniu teleskopu bolo možné identifikovať nové bubliny a prstencové štruktúry, ktoré súvisia s aktivitou Circinus X-1. Takéto snímky sú neoceniteľné pre ďalší výskum, pretože poskytujú hlbší pohľad na komplexné procesy v hmlovinách.

Africká hmlovina je jedným z najmladších známych pozostatkov supernovy, s vekem iba 4600 rokov. Circinus X-1, neutrónová hviezda v jej centre, je často považovaná za "malú sestru" mikrokvazaru SS 433 kvôli ich podobnostiam vo výtryskoch a aktivite. Táto hmlovina poskytuje vzácnu príležitosť študovať rané štádia vývoja neutrónových hviezd a ich interakcie s okolím. Zaujímavé je aj to, že výtrysky v tejto hmlovine musia byť oveľa silnejšie, než sa očakávalo od mladých neutrónových hviezd, čo naznačuje prítomnosť neznámych mechanizmov.

Vedecký význam objavu v Africkej hmlovine spočíva v lepšom pochopení dynamiky výtryskov z neutrónových hviezd. Tieto poznatky môžu viesť k prehodnoteniu súčasných modelov vzniku a evolúcie mikrokvazarov. Budúce štúdie môžu odhaliť ďalšie detaily o mechanizmoch poháňajúcich tieto intenzívne výtrysky. Taktiež môžu pomôcť identifikovať podobné javy v iných častiach vesmíru, čím sa rozšíri naše poznanie o procesoch po explózii supernovy. Výskum Africkej hmloviny môže byť kľúčový pre pochopenie širších otázok týkajúcich sa formovania a evolúcie galaxií.