Na snímke vidíme dve analémy – jednu zobrazenú na Zemi a druhú na Marse. Zemská analéma má tvar osmičky, zatiaľ čo analéma na Marse pripomína slzu. Každá z nich je výsledkom komplexnej interakcie medzi sklonom osi planéty a jej eliptickou obežnou dráhou okolo Slnka. Zatiaľ čo Zem má obežnú dráhu relatívne blízku kruhovému tvaru, Marsova obežná dráha je značne excentrická. To spôsobuje, že jeho analéma má odlišný tvar. Na ľavej strane snímky je zobrazená zemská analéma vytvorená kombináciou širokouhlých digitálnych snímok zaznamenaných od decembra 2011 do decembra 2012. Na pravej strane vidíme analému Marsu, ktorú zachytil rover Opportunity od júla 2006 do júna 2008.

Objav analém má veľký význam pre pochopenie dynamiky pohybu planét v našej slnečnej sústave. Analémy nám umožňujú vizuálne pochopiť komplexné vzájomné pôsobenie medzi sklonom osi rotácie planéty a jej obežnou dráhou. Tieto krivky poskytujú cenné informácie o ročných obdobiach, dĺžke dní a klimatických podmienkach na jednotlivých planétach. Analémy tiež umožňujú astronómom presne určiť solárne udalosti, ako sú letné a zimné slnovraty. Tento druh pozorovania je kľúčový pre plánovanie budúcich misií na iné planéty, pretože pomáha predvídať lokálne klimatické podmienky a optimalizovať časové plány pre rôzne aktivity.

Snímky zobrazujúce analémy vznikli kombináciou fotografií zachytených počas jedného roka vždy v rovnakom čase dňa. Pre Zem sa použili snímky z obdobia december 2011 až december 2012, pričom fotografovali každý deň v rovnakú hodinu, aby sledovali zmenu polohy Slnka na oblohe. Na Mars sa použil rover Opportunity, ktorý podobne zachytil sériu snímok od júla 2006 do júna 2008. Takéto systematické zachytávanie pozícií Slnka vyžaduje presné plánovanie a trpezlivosť, pretože každý snímok musí byť zachytený v identických podmienkach, aby výsledná analéma bola presná a porovnateľná s inými svetmi.

Analéma nie je len vizuálne atraktívnym javom, ale aj významným nástrojom v astronómii. Zaujímavé je, že napriek rozdielnym tvarom majú analémy Zeme a Marsu spoločnú vlastnosť – bodky znázorňujúce solárne udalosti sú vždy na vrchole a spodku krivky. Tento jav nám umožňuje pochopiť sezónne zmeny nielen na našej planéte, ale aj na iných telesách v slnečnej sústave. Na Marse napríklad analéma ukazuje väčšiu variabilitu v dĺžke solárneho dňa kvôli jeho excentrickej obežnej dráhe. Vedci môžu tieto informácie využiť pri výskume klimatických cyklov na rôznych svetoch.

Analémy ponúkajú unikátne možnosti pre ďalší výskum vo vesmíre. Ich štúdium pomáha vedcom lepšie pochopiť dynamiku pohybov planét okolo Slnka a ich klimatické systémy. Vedecký význam tohto javu spočíva aj v možnosti využitia pri plánovaní budúcich misií na iné planéty, kde presné poznanie ročných cyklov môže byť rozhodujúce pre úspešnosť misií. Budúce technológie by mohli tieto poznatky ešte viac rozšíriť a prehĺbiť naše chápanie vesmíru. Možno sa raz dočkáme aj sledovania analém na exoplanétach, čo by mohlo priniesť revolučné objavy o vzdialených svetoch.