Snímky zachytené Parkerovou slnečnou sondou nám ukazujú Slnko z úplne novej perspektívy. Vidíme detailné zábery slnečnej koróny, vrátane kolidujúcich koronálnych hmotových výronov (CME). Tieto mohutné výrony plazmy zo slnečnej koróny sú kľúčové pre pochopenie dynamiky Slnka. V pozadí sa dajú pozorovať vzdialené hviezdy, čo vytvára kontrastný obraz medzi aktívnym Slnkom a pokojnou oblohou. Tieto snímky sú prvými svojho druhu, ktoré nám umožňujú vidieť takéto detaily z tak blízkej vzdialenosti.

Obraz Slnka z takej blízkosti nám poskytuje nové poznatky o jeho správaní a aktivitách. Slnečná koróna je zdrojom mnohých javov, ktoré ovplyvňujú Zem, ako sú geomagnetické búrky, ktoré môžu narušiť elektrické siete a komunikáciu. Lepšie pochopenie týchto procesov nám môže pomôcť predpovedať a zmierniť ich dopady. Okrem toho tieto snímky prispievajú k našim vedomostiam o slnečnom vetre, ktorý formuje heliosféru - oblasť vesmíru ovplyvnenú slnečným vetrom.

Parkerova slnečná sonda bola vypustená v roku 2018 s cieľom preskúmať oblasti blízko Slnka, kde ľudská technológia nikdy predtým nepronikla. Snímky, ktoré dnes vidíme, boli zachytené počas decembrového najbližšieho priblíženia sondy k Slnku, keď sa nachádzala len päť slnečných priemerov nad jeho povrchom. Kamera WISPR na palube sondy zaznamenala tieto zábery počas sedemhodinového obdobia, ktoré boli následne digitálne skomprimované do päťsekundového časozberného videa.

Slnko je najbližšou hviezdou k Zemi a je hlavným zdrojom energie pre našu planétu. Jeho koróna, napriek tomu, že je viditeľná počas úplného zatmenia Slnka, zostáva jednou z najmenej preskúmaných častí hviezdy. Koronálne hmotové výrony sú jedným z najdôležitejších javov v koróne, pretože môžu mať veľký vplyv na vesmírne počasie a majú potenciál ovplyvniť aj pozemské technológie. Tieto nové snímky poskytujú nezvyčajný pohľad na tieto procesy.

Tento objav má veľký vedecký význam, pretože nám poskytuje nové údaje na skúmanie dynamiky Slnka a jeho interakcie s okolitým vesmírom. Informácie získané z týchto snímok môžu byť použité na zlepšenie modelovania slnečných aktivít a ich predikcie. Do budúcnosti môžeme očakávať ešte presnejšie dáta a lepšie pochopenie procesov prebiehajúcich v našej najbližšej hviezde, čo nám pomôže lepšie sa pripraviť na prípadné dôsledky slnečných udalostí na Zem.