Na snímke vidíme jemné a takmer éterické žiarenie supernovy G115.5+9.1, známej ako Scylla, ktorá sa nachádza v súhvezdí Céfea. Toto žiarenie pochádza z vodíkových atómov, ktoré sú zobrazené v jemných odtieňoch červenej farby. Okrem toho môžeme pozorovať aj slabé modré odtiene, ktoré poukazujú na prítomnosť kyslíka. Na hornom pravom rohu snímky sa objavuje ďalší záhadný objekt – nový kandidát na planetárnu hmlovinu, nazvaný Charybdis. Tento dvojitý objav je zvlášť zaujímavý, pretože oba objekty sú relatívne slabé a prehliadané bežnými astronomickými pozorovaniami.

Objav týchto dvoch objektov je dôležitý hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, supernovy sú kľúčové pre pochopenie cyklu života hviezd. Po explózii supernovy sa vytvorené prvky rozptýlia do okolitého priestoru, čím obohacujú medzihviezdne prostredie o ťažké prvky ako uhlík a kyslík, ktoré sú nevyhnutné pre vznik nových hviezd a planét. Po druhé, samotný objav je dôkazom toho, že aj amatérski astronómovia môžu významne prispieť k vedeckému poznaniu. Ich nadšenie a trpezlivá práca vedú k novým zisteniam, ktoré by inak mohli byť prehliadnuté.

Záber vznikol kombináciou údajov z viacerých oblohových prieskumov v rámci projektu vedeného skupinou amatérskych astrofotografov. Títo nadšenci prehľadávali archivované snímky oblohy s cieľom nájsť neznáme objekty, ktoré by mohli byť pozostatkami supernovy. Pomocou špeciálnych filtrov a spracovania obrazu dokázali odhaliť slabé žiarenie vodíka a kyslíka, ktoré by inak zostalo skryté. Táto metóda ukazuje, ako moderné technológie umožňujú skúmanie vesmíru aj mimo profesionálnych astronomických observatórií.

Scylla je pomenovaná podľa mýtickej postavy zo starovekej gréckej mytológie, ktorá bola známa svojou nebezpečnosťou. Toto pomenovanie je symbolické, pretože supernovy sú známe svojou ničivou silou počas explózie. Charybdis, kandidát na planetárnu hmlovinu, tiež nesie meno mýtického tvora, čo odráža spojenie objavu s mytologickým kontextom. Táto hmlovina môže obsahovať bieleho trpaslíka – zvyšok hviezdy podobnej Slnku – ktorý emituje energiu a spôsobuje ionizáciu okolitého plynu.

Objav týchto objektov má významný vedecký dopad na štúdium evolúcie hviezd a dynamiky medzihviezdneho prostredia. Skúmanie vlastností týchto pozostatkov supernovy a planetárnej hmloviny pomôže lepšie porozumieť procesom, ktoré prebiehajú po smrti hviezd. Budúce pozorovania s využitím moderných teleskopov by mohli odhaliť ďalšie detaily o týchto objektoch a ich okolí, čím by prispeli k hlbšiemu pochopeniu vesmíru a jeho vývoja.